sme.sk
 

Meta:

Za prácu už hlasovalo
28 čitateľov
Zaujala aj vás? Hlasujte!
Mikuláš Čikovský

Dostupný celý text práce:
DOC
r. 2007

Školiteľ:
Doc. Mgr. Vladislav Suvák, PhD.

Vedný odbor:
HUMANITNÉ VEDY » Filozofické vedy » Etika

Škola:
Prešovská univerzita » Filozoficka fakulta » Inštitút filozofie a etiky

Dublin Core:
Dublin Core verzia

MARC21XML:
Verzia vo formáte MARC21XML

OAI:
Verzia pre Iniciatívu otvorených archívov

BibTex:
Verzia vo formáte BibTex

Upozornenie: obsah diplomovej práce je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z.

Hannah Arendtová a fenomén totalitarizmu

Mikuláš Čikovský (Školiteľ: Doc. Mgr. Vladislav Suvák, PhD.) | pridané: 14. septembra 2009

Abstrakt diplomovej práce:

0. Úvod:

Práca ukazuje prostredníctvom niektorých kľúčových pojmov, ako Hannah Arendtová pristupuje k totalitarizmu a ako sa s ním vyrovnáva. Neriešia sa tu všeobecné otázky totalitarizmu. Cieľom práce nie je ukázať, ako sa líši Arendtovej chápanie tohto javu od iných, a či vôbec má tento pojem ešte miesto pri hodnotení súčasných spoločností, ale ukazuje, ako sa jej snaha o zmierenie sa so svetom, v ktorom vládne totalitarizmus, presúva na hľadanie odpovedí na všeobecnejšie otázky bytia človeka vo svete. Napriek tomu, že Arendtová študovala u Heidegera, vo svojich prácach dochádzala k svojim vlastným záverom, témy, ktorými sa zaoberala ponímala originálne.

Jednotlivé pojmy, s ktorými Arendtová pracuje, sú tu popreplietané a nedali sa vykladať postupne. Preto sa už na začiatku môžeme stretnúť s pojmami „výroby“ ľudstva či “nový začiatok“, ktoré však budú rozpracované až neskôr.

Otázka, na ktorú sa snaží prvá časť práce odpovedať smeruje k charakteru totalitarizmu a ostatné časti sú variáciou rôznych hľadaní odpovedí premýšľaných z pohľadu spoločnosti, v ktorú Arendtová verí.

Štúdium totalitarizmu podľa Arendtovej vyžaduje nielen analýzu veľkých tradícií Západu, ale treba sledovať aj politické a sociálne podmienky vzniku totalitných fenoménov. Moja práca však tieto analýzy, ktoré v prvých dvoch častiach Původ totalitarismu Arendtová urobila, len predpokladá. Cieľom práce nie je polemizovať o tom, akú úlohu zohral európsky imperializmus pre premenu spoločnosti 19. storočia či riešiť otázky rasizmu. To by si vyžadovalo vzhľadom na reakcie na jej knihu celkom iný prístup. Pre túto prácu to však nie je potrebné. Totalitárny fenomén je tu v prvej časti práce odlíšený od jemu bežne podobných pojmov, s dôrazom na to, čo je v totalitarizme nové. Práca sa vo veľkej časti zaoberá témami, ktoré Arendtovú v celom živote sprevádzali. Kniha o totalitarizme, ktorá vzbudila silné reakcie tak medzi tými, ktorí ju oceňovali, ako hlavne medzi tými, ktorých sa jej kniha dotkla, predznačila celé jej ďalšie smerovanie.

Po úvodnej časti, v ktorej charakterizujem totalitarizmus prostredníctvom úlohy propagandy a teroru v čase nástupu totalitárneho hnutia k moci, a zachycujem neskorší posun ich významu, v časti o autorite sa analyzuje, čo znamená strata autority v modernej dobe a s tým je spojené vôbec vymedzenie pojmu autority. Ukazuje, že zdrojom autority u Rimanov bol akt založenia, zatiaľ čo v gréckom politickom myslení to bol pojem zákona, ktorý však môže vládnuť despoticky.

Strata autority je tu nazeraná spolu so stratou tradície a náboženstva. Tieto straty sú pričítané kríze, do ktorej sa moderná doba dostala. Východiskom z tejto situácie môže byť podľa Arendtovej myslenie. Ono sa obracia proti zabehaným pravidlám, zvykom, a to môže byť v čase krízy, keď už to „nové“ sa nedá nazerať prostredníctvom „starých“ kategórií. Myslenie tak pripravuje cestu pre súdenie, ktoré je vykladané prostredníctvom Kantovej Kritiky súdnosti. Tá sa v Arendtovej interpretácii netýka súkromných estetických súdov, ale je politickou filozofiou. Prostredníctvom pojmu rozšíreného myslenia berieme v našom súde ohľad na každého druhého. Moderná doba, ktorá je charakterizovaná ako víťazstvo animal laborans (ako spoločnosť práce), spôsobuje, že ľudia sa prestávajú zaujímať o to, čo im je spoločné – o svet, ktorý je charakterizovaný, ako to, čo je medzi ľuďmi, a preto je im spoločný. Ľudia, a nie človek, sú tými, ktorí žijú vo svete. To je pre Arendtovú východiskom pri definovaní miesta človeka vo svete. A každý pokus o zrušenie tejto podmienky, ako to činí totalitarizmus, je tak antipolitický.

Grécka polis bola takýmto priestorom, kde ľudia konajú, ukazujú sa vo svete, a tým ho robia nesmrteľným. Ale v dobe animal laborans sa život stal najcennejším statkom, a nič nestojí za to, aby sa dostal do ohrozenia. Nekoná sa, neriskuje sa. Tým sa stráca sloboda, ako schopnosť niečo nového začínať.

V závere práce sa venujem Arendtovej úvahám o súvislostiach kultúry a politiky. Obe sú tu v oblasti, v ktorých nejde o pravdu, ale o súlad, v snahe dosiahnuť spoločný pohľad na veci verejného života a sveta. Celá práca vrcholí v odkaze na ciceronovskú culturu animi či humanizmus, ako vypestovanej schopnosti nezávislého úsudku či vkusu.

Diskusia k vedeckej práci:

Dostupnosť diplomovej práce:

Diplomovú prácu poskytne autor na záujemcom na požiadanie (pošlite autorovi správu cez doleuvedený formulár).

Diplomovú prácu si môžete stiahnuť z nášho portálu:
zdroj/3525.doc 822 784 B.

Diplomová práca sa nachádza v knižnici tejto vysokej školy:
Prešovská univerzita - Filozoficka fakulta - Inštitút filozofie a etiky

Prešovská univerzita v Prešove, Univerzitná knižnica
Ul. 17. novembra 1
Prešov
081 85
http://www.pulib.sk/

Kontakt na autora diplomovej práce

Správa pre diplomanta/autora:

Bezpečnostný kód:
Kontrola
 

Bibliografický odkaz

ČIKOVSKÝ, Mikuláš: Hannah Arendtová a fenomén totalitarizmu [ Diplomová práca ] Prešovská univerzita, Filozoficka fakulta, Inštitút filozofie a etiky. Školiteľ: Doc. Mgr. Vladislav Suvák, PhD.. Rok obhajoby: 2007