sme.sk
 
diplomovka.sme.sk » Katalóg » Univerzita mimo Slovenska » Fakulta » Katedra » Ein Vergleich der Raumordnungssysteme in Österreich und der...

Meta:

Za prácu už hlasovalo
7 čitateľov
Zaujala aj vás? Hlasujte!

Ein Vergleich der Raumordnungssysteme in Österreich und der Slowakei

Marek Dinka (Školiteľ: Univ.-Prof. Dr. Peter Weichhart) | pridané: 19. júla 2010

Abstrakt diplomovej práce:

Zhrnutie

Táto práca sa zaoberá porovnávaním systémov priestorového usporiadania na Slovensku

a v Rakúsku. Keďže systémy sú sami o sebe veľmi komplexné, jednoduché

vymenovanie rozdielov a spoločných vlastností týchto dvoch Systémov sa javí ako

nepostačujúce. Oveľa dôležitejšie sa teda javí pochopenie príčin rozdielov

a spoločných vlastností.

Jedným z kľúčov k pochopeniu rozdielov je štátne usporiadanie. Zatiaľ čo Slovensko

je unitárny štát, Rakúsko je federácia a dôležité štátne úlohy sú podelené medzi spolok

a krajiny. Delením kompetencií sa zaoberá v Rakúsku už ústava, ktorá okrem

toho ešte priznáva obciam právo na obecné priestorové plánovanie. Slovenská ústava

sa rozdelením kompetencií nezaoberá a taktiež nepriznáva obciam právo na

územné plánovanie. Čo sa konkrétne kompetencií týka, v Rakúsku má spolok kompetencie

iba na sektorálne plánovanie ale nie na prierezové. Túto kompetenciu majú

krajiny a preto v Rakúsku existuje v každej spolkovej krajine odlišný zákon pre priestorové

plánovanie. Z pohľadu celoštátnej úrovne tak dochádza k zložitej až neprehľadnej

situácii v oblasti priestorového usporiadania, na druhej strane však zákony –

keďže sa vzťahujú na relatívne malé územia – môžu lepšie reagovať na špecifické

problémy daného regiónu. Na Slovensku definuje zákon celoštátna úroveň, takže na

území celého štátu platí jedna právna norma, zákon je však formulovaný všeobecnejšie.

Ďalším – a nemenej dôležitým – kľúčom k pochopeniu rozdielov medzi systémom

územného plánovania na Slovensku a systémom priestorového usporiadania

v Rakúsku je plánovacia doktrína, akási paradigma územného plánovania, ktorá síce

nie je nikde jasne vyslovená či spísaná ako preambula na začiatku ústavy, ovplyvňuje

však každú jednu činnosť v rámci územného plánovania. Na Slovensku je územné

plánovanie vnímané ako zákonom definovaná úloha pre štátnu správu a pre samosprávy,

a takto sa táto úloha aj napĺňa; pomocou nástrojov a postupov, ktoré sú definované

v zákone. V Dolnom Rakúsku môžeme pozorovať posun od tohto chápania.

Priestorové usporiadanie je chápané ako kombinácia toho, čo stojí v zákone

a nových prístupov, postupov a nástrojov, ktoré nachádzajú svoje uplatnenie v praxi

napriek tomu, že nie sú definované v zákone. Tieto neformálne postupy nahrádzajú

a dopĺňajú postupy formálne.

Diskusia k vedeckej práci:

Dostupnosť diplomovej práce:

Diplomovú prácu poskytne autor na záujemcom na požiadanie (pošlite autorovi správu cez doleuvedený formulár).

Diplomovú prácu si môžete stiahnuť z nášho portálu:
zdroj/3602.pdf 854 337 B.

Diplomová práca sa nachádza v knižnici tejto vysokej školy:
Univerzita mimo Slovenska - Fakulta - Katedra

Kontakt na autora diplomovej práce

Správa pre diplomanta/autora:

Bezpečnostný kód:
Kontrola
 

Podobné diplomové práce

Bibliografický odkaz

DINKA, Marek: Ein Vergleich der Raumordnungssysteme in Österreich und der Slowakei [ Diplomová práca ] Univerzita mimo Slovenska, Fakulta, Katedra. Školiteľ: Univ.-Prof. Dr. Peter Weichhart. Rok obhajoby: 2010

Diploma Thesis:

Comparison of spatial planning systems in Austria and Slovakia

Marek Dinka (Supervisor: Univ.-Prof. Dr. Peter Weichhart) | added: 19. júla 2010

Abstract of diploma thesis:

Abstract This study compares the spatial planning systems in Slovakia and Austria. As the systems by themselves are very complex, a simple appointment of differences and common features of these systems appears to be insufficient. More importantly, therefore, seems to understand the causes of the disparities and common properties.

Abstract

This study compares the spatial planning systems in Slovakia and Austria. As the

systems by themselves are very complex, a simple appointment of differences and

common features of these systems appears to be insufficient. More importantly,

therefore, seems to understand the causes of the disparities and common properties.

One of the keys to the understanding of differences is the national organization.

While Slovakia is a unitary state, Austria is a federation and important tasks are divided

between the federal government and the country governments. Even the constitution

in Austria is dealing with the division of competences and, moreover, it guarantees

to the municipalities the right for a spatial planning in its own sphere. The federal

government has only competences for a divisional planning, but not for a crossdivisional.

These competences have the countries and therefore in Austria exists

nine different laws for spatial planning. From the federal perspective it seems to be

complicated and confusing situation in the area of spatial planning, on the other

hand, the laws – as they apply to relatively small areas – they can better respond to

the specific problems in the regions. In Slovakia, the constitution does not deal with

spatial planning. The spatial planning Act is defined on the national level, so there is

only one Act for the whole country, but this needs to be formulated more general.

Another – and equally important – key to understanding the differences between the

spatial planning systems in Slovakia and Austria is the planning doctrine, a sort of

paradigm of spatial planning, which – although never been expressed somewhere or

written down – affects on every single activity in the context of spatial planning. In

Slovakia, the spatial planning is understood as a task for the government and selfgovernments

defined by the law. And this task is carried out as well, with only those

instruments and on those processes that are defined by the law. In Lower Austria, we

can observe a shift from this understanding. The spatial planning is seen as a combination

of what stands in the law and new approaches, processes and tools that find

their application in practice, although not defined in any Act. These formal procedures

and methods sometimes complement and sometimes replace the formal.